Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Sedem vecí, ktoré by ste mali stihnúť pred svadbou:

 1. Stať sa dobrým, zrelým človekom.

To je prirodzený základ, bez ktorého to nejde. Nestačí, že sa teraz milujete. Ak nie ste vy alebo váš partner dostatočne zrelí na prijatie záväzku vernosti a mnohých obetí, nečakaných udalostí a kompromisov, ktoré nevyhnutne so sebou manželstvo prináša, potom staviate na piesku. Preto je dôležité pýtať sa: Povedali by o mne iní, že som dobrý chlap, dobrá žena, dobrý človek? Môžem to isté povedať o svojom partnerovi?

2. Naučiť sa spolu modliť a zdieľať duchovný život.

Ak je to len trocha možné, aby ste v tejto veci boli zajedno, stojí za to pozvať do vzťahu Boha, ktorý bude pilierom vašej lásky. On vás predsa povolal do manželstva. Manželstvo nie je nikdy len o vás dvoch, je to Boží dar. Je to sväté miesto, kde Boh rozdáva milosť, lásku a život. V biblickom príbehu Knihy Genezis, kde Abrahám poveril správcu svojho domu, aby našiel ženu pre jeho syna Izáka, vyjadruje Abrahám zásadné kritérium výberu budúcej nevesty. Nemá to byť cudzinka, ale žena z vlastného rodu – nie pohanka, ale z rodiny veriacich (Gn 24, 2 – 4).  Túto zásadu podčiarkuje aj sv. Pavol, keď píše Korinťanom: „Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?“ (1 Kor 7, 16)

3. Naučiť sa spolu riešiť konflikty a nezhody.

 Je dôležité, aby ste mali podobné záujmy, hodnoty a pohľad na veci. No oveľa dôležitejšie je naučiť sa zaobchádzať s rozdielmi, ktoré medzi vami sú. Už ste sa pohádali? Ako to dopadlo? Viete si veci vydiskutovať bez toho, aby ste sa zraňovali? To, že sa hádate alebo spolu nesúhlasíte, samo osebe nie je nič zlé. Dôležité je, ako sa pri tom jeden k druhému správate a či sa dokážete zmieriť, poprosiť o odpustenie, odpustiť, urobiť ústupok bez pocitu krivdy, ale tiež si stáť za svojím. Povedali by ste, že ste dobrí priatelia, ktorí pri sebe dokážu stáť, aj keď príde niečo ťažké?

4. Poznať trvalé dobré aj zlé vlastnosti toho druhého (i seba samého).

Každý máme veľa darov. Čo si na vašom partnerovi vážite? Čo myslíte, že je jeho vkladom do vášho vzťahu? Čo sa od neho môžete naučiť? Aké má váš partner nepríjemné vlastnosti? Dokážete si predstaviť, že by sa táto vlastnosť u neho nikdy nezmenila? Dokázali by ste ho aj napriek tomu milovať a vážiť si ho? Dokážete do dvoch minút napísať desať vecí,  ktoré si na sebe vážite? Čím môžete druhého obdarovať? Čo myslíte, že sa mu na vás páči?

5. Poznať rodinu a priateľov vášho partnera.

Váš partner nespadol z neba. Má rodičov a veľa ďalších ľudí okolo, ktorí ho ovplyvnili a ktorí vám tiež o ňom môžu povedať veľa dôležitých vecí. Pýtajte sa. Vyhnete sa mnohým sklamaniam.

6. Začať sa učiť „jazyk lásky“ (a ospravedlnenia) toho druhého.

Psychológovia hovoria, že každý komunikujeme trocha inou rečou lásky. Chápeme ako prejav lásky niečo iné. Je to dané našou rodinou a povahou. Niekto dáva darčeky. Niekto prejavy nehy. Niekto je vo fyzických prejavoch skôr zdržanlivý a chápe ako prejav lásky sústredené počúvanie druhého. Ako vy druhému najčastejšie prejavujete náklonnosť? Ako druhý prejavuje lásku vám? Je tu nejaký prejav, ktorý vám chýba? To isté platí o ospravedlnení, aby ho ten druhý prijal.

7. Dobre sa naučiť prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR).

Ak beriete svoju vieru vážne, budete musieť riešiť aj otázku manželskej čistoty a zodpovedného rodičovstva. Aby ste sa vyhli zúfalým pokusom, ktoré nevyhnutne vedú k rôznym sklamaniam, je veľmi dobré naučiť sa PPR už v období zasnúbenia. Navyše vám to poskytuje príležitosť hovoriť veľmi otvorene, a pritom čisto a s úctou k intimite toho druhého o sexualite, plánovaní rodiny a vašich predstavách o rodičovstve.

 

 

DESATORO ZRELÉHO RODIČOVSTVA

 

Túžba po otcovskej a materinskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Dieťa hľadá hrejivú a srdečnú materinskú lásku a zároveň aj otvorenú, žičlivú a bezpečie dávajúcu otcovskú lásku.

Zrelé otcovstvo a materstvo sa má riadiť týmito "prikázaniami":

 1. Hľadaj Boha ako otca

Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného  Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! (Gen 1,28) Takto majú účasť na stvoriteľskej Božej moci. Život, ktorý sa zrodil, im nepatrí.

Patrí Bohu. Skúsenosť Boha ako Otca, ktorý miluje odvekou láskou svojho Syna, môže byť spoľahlivým základom ľudskej rodičovskej lásky: otcovskej aj materskej.

2. Usiľuj sa byť dobrým dieťaťom, aby si bol dobrým rodičom

Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. Inej cesty niet. Mnoho mužov a žien premárni šancu na zrelé otcovstvo a

matestvo, lebo sa nechajú viesť pýchou a nechcú prijať postoj poslušnosti voči svojim rodičom.  Odpúšťajúca láska voči rodičom je

potrebná najmä vtedy, ak postoj  rodičov deti zraňoval. Najprv je potrebné naučiť sa byť dobrým a verným synom alebo dcérou, aby bolo možné byť neskôr dobrým a

verným otcom či matkou. Vzťah dospelého syna / dcéry k vlastnému otcovi a matke sa musí spájať s hlbokou úctou: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom a nepohŕdaj

svojou matkou v jej starobe

(Kniha Prísloví, 23,22).

 3.áOpusti svojho otca a matku ako káže Biblia

"Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gen 2,24).

Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a matersva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod. Pre úplnú autonómiu voči rodičom je nevyhnutné oslobodenie od nich. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi. Oslobodenie sa od rodičov má za následok, že žena a muž môžu na jednej strane využívať plnosť darov, ktoré od nich dostali, a na druhej strane sa postupne vymaňovať zo stereotypov, ktorými bola poznačená celá ich výchova.

 4.Daruj deťom lásku v úplnej rodine

Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia. Veľmi dôležitou úlohou rodičov je teda najskôr vybudovať láskyplné manželstvo a potom úplnú a láskyplnú rodinu, v ktorej od samého počiatku existuje atmosféra zhody, rodičovskej lásky, pocitu bezpečia a vzájomnej starostlivosti.

5. Dôveruj svojim deťom

Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Otec, ktorý si uchováva dôveru v svojho syna napriek udalostiam, ktoré ich môžu rozdeliť proti sebe navzájom, či dokonca ich môžu rozhádať, si stále zasluhuje meno otec. (M. Legaut) Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba navzájom. Dôvera rodí dôveru. Dospievajúce deti neočakávajú od svojich rodičov, že budú vo všetkom bez chyby. Očakávajú od nich predovšetkým dôveru a vieru v ich možnosti, dobré plány a túžby.

6. Buď pre deti autoritou

Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Postojom zodpovednosti, obetavosti, starostlivosti a služby rodine budujú svoju autoritu. Dieťa potrebuje silnú podporu svojich rodičov a má na ňu plné právo. Nebude však dôverovať rodičom, ich radám a ponaučeniam, ak nebudú preň autoritou.
7. Miluj svoje dieťa nezištnou láskou
Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. V Božom zámere má byť dieťa plodom vzájomnej lásky svojich rodičov a zároveň nezištnej lásky k "novému bytiu", ktoré túži prísť na svet. Nezištná láska otca a matky je zrkadlom nezištnej lásky Boha Otca. Vďaka svojej láske sa rodičia pre dieťa stávajú ukazovateľom cesty k Bohu.
8. Uč deti bojovať
Osobitnou úlohou otca je naučiť deti "bojovať", v najlepšom zmysle tohto slova. Láska, z ktorej sa rodí radosť zo života, musí často tvrdo zápasiť. Predovšetkým to bude vnútorný zápas s vlastnou slabosťou: nestálosťou vôle, náchylnosťou k znechuteniu, sklonmi k úniku. Bude to tiež "vonkajší" zápas o miesto vo svete: úsilie o vydobytie si pozície v zamestnaní, zápas s nespravodlivým správaním sa druhých ľudí, s nečestnými súpermi. Tento zápas nie je "zápasom o svoje", ale je to zápolenie o dobrý a čestný život.
9. Vytváraj deťom ovzdušie slobody
Pravdivý vzťah rodičov k deťom sa môže nadviazať iba v atmosfére úplnej slobody. Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentujú jeho otec a matka. Sloboda a dôvera medzi dieťaťom a rodičmi vplýva na postupnú premenu vzťahu závislosti na vzájomné partnerstvo a priateľstvo. Rodičia nie sú pánmi svojho dieťaťa. Ani vtedy, keď je od nich úplne závislé. Rodič je len "starší brat/sestra vo viere" svojho dieťaťa. Pretože dieťa nie je majetkom svojich rodičov, nemôžu mať úplne v moci jeho slobodu. "Rodičovskú moc" možno vykonávať le s odvolaním sa na slobodu dieťaťa. V každom období života dieťaťa treba rešpektovať jeho slobodu v takej miere, ktorej je dieťa schopné.
10. Venuj deťom každý deň 
zo svojho času
Jedným z najdôležitejších darov,
aký rodičia môžu darovať svojim deťom, je venovať im každý deň zo svojho času. Od okamihu príchodu dieťaťa na svet si rodičovstvo

vyžaduje ČAS. Nedostatky vo vzťahu spôsobené nedostatkom času negatívne ovplyvňujú emocionálny, intelektuálny a

duchovný vývoj dieťaťa.

Nedostatok času otcov osobitne citlivo pociťujú synovia. Intenzita  pracovného nasadenia má za následok, že potreba rodičovského času pre deti sa stala jednou z

najnáročnejších tém vo výchove detí. Čas venovaný deťom sa nedá ničím nahradiť.

 

Úloha muža a ženy  v manželstve –

 základné princípy



   Desať pomôcok pre muža ,  a

m

jeho autoritu :

 


1. Muž má preukazovať uznanie

svojej manželke Žena potrebuje

počuť , ako ju manžel uznáva , kto

je , čo je ? Muž má poukazovať na

hodnotu svojej manželky a nie ju

znevažovať .

2. Muž má chváliť a povzbudzovať

svoju manželku. Muž by nemal byť

skúpy na pochvalu svojej manželky .

Pochvala a povzbudenie od manžela

je balzam na dušu pre manželku.

3. Muž má preukazovať manželke

nežnosť Nežnosť neznamená sex .

Koža je citlivejšia ako sluch, žena

potrebuje dotyky. Muži

nezanedbávajte nežnosť manželke,

buďte nežní k manželkám vždy a

všade,  žena to Potrebuje .

4. Muž má dávať svojej manželke

svoj čas Koho milujem , s tým rád

trávim čas . Venuj svojej manželke

svoj čas .

5. Muž má svojej žene pomáhať

Keď žena chodí zničená , muž má

na tom vinu . Muž sa ide v práci

zodrať a doma len oddychuje . Zle .

Tak to nemá byť .

6. Muž má byť k svojej manželke

starostlivý Žena je krehké stvorenie

a muž sa má starať o jej telesnú

stránku . (nezanedbávaj manželkine

potreby )

7. Muž sa má snažiť manželke

porozumieť Žena potrebuje

manželovo porozumenie . Muž musí

počúvať manželku srdcom . Žena

má zložitejšiu psychiku – potrebuje

počúvajúceho muža .

8. Muž má naplniť manželkine

sexuálne potreby Pozor . Nie

naplnenie svojich sexuálnych potrieb

ale ženiných . Kto ich má naplniť ak

nie manžel ? Žena chce prežívať ,

že je príťažlivá , chce to počuť ,

prežiť aj zacítiť . Ak chceš zažívať

požehnanie vo svojej rodine

nezabúdaj na to. Možno to je to ,čím

potrebuješ začať .

9. Muž má neustále ďakovať Bohu

za svoju ženu Žena má vedieť a

počuť o vďake svojho muža.

Nezabudni každý deň ďakovať za

svoju ženu , ktorú ti Boh dal .

10. Muž má priznávať svojej žene

rovnosť…Už niet žida ani Gréka ….

Žena nie je handra , nie je tvoja

slúžka .

Nezabudni , že Boh má s tvojím

manželstvom veľký a krásny plán ,

tak mu ho neprekaz .

Úloha muža a ženy v manželstve

– základné princípy


Kol 3 18-19

 



Plň si svoju úlohu aj keď si ju

 

 

druhá strana neplní – prinesie to

 

 

požehnanie do tvojho života

 

 

a manželstva .

    Päť zákazov pre vydatú ženu ,

 pokiaľ chce žiť v požehnanom

manželstve .

1. Žena má zakázané vadiť sa so

svojím mužom Hádky a zvady sú v

rozpore s podriadenosťou .

Hádky a zvady vyháňajú

muža z domu .



2. Žena má zakázané manipulovať

so svojím mužom (plačom , krikom,

vždy má posledné slovo )

3. Žena má zakázané sekírovať

svojho muža a zahrňať ho výčitkami.

4. Žena má zakázané znevažovať a

zhadzovať autoritu muža pred deťmi

a inými ľuďmi. Znevažovanie a

zosmiešňovanie muža prináša to ,

že muž si túto autoritu vydobíja

inými prostriedkami , napr. Násilím ,

znevažovanie žene vracia späť a

podobne .

5. Žena má zakázané vymeniť si

svoju úlohu s mužom Keď je žena

inteligentnejšia, zručnejšia a

múdrejšia ako muž – začína

preberať úlohu muža . Ak žena

dodržuje biblický princíp prináša to

požehnanie - pretože nikdy jej

nebude robiť problém byť

podriadená svojmu mužovi .

Žena nemá problém počúvať svojho

muža , pokiaľ cíti , že ju muž miluje .

Nezabudni , že Boh má s tvojím

manželstvom veľký a krásny plán ,

tak mu ho neprekaz .

 

 
Reklama