Choď na obsah Choď na menu
 


TRI OLTÁRE MANŽELSKEJ LÁSKY:

 

  1. oltár šťastného manželstva: MANŽELSKÉ  LÔŽKO
  2. oltár šťastného manželstva: JEDÁLENSKÝ  STÔL
  3. oltár šťastného manželstva: MODLITEBNÝ PRIESTOR
     

Recept na dobré manželstvo

1: Modlitba

 

         Ponúkame Vám prvú ingredienciu receptu na dobré manželstvo. Veríme, že vám bude „chutiť“! Prvá kapitola knihy Genezis opisuje stvorenie sveta. Opakuje sa tam najmä  refrén, pri každom stvorení: „A Boh videl, že je to dobré“ (napr. Gn 1, 10). Keď však stvoril muža a ženu, ktorí majú byť jedným telom, teda manželov, „bolo to veľmi dobré“ (Gn 1, 31)! Manželstvo je dobré, veľmi dobré! Manželstvo na Boží obraz, podľa Božieho zámeru, je dobré manželstvo. Tak to chce Otec. To je jeho cieľ. V biblickej reči sa dosiahnutie cieľa vyjadruje slovami „byť dokonalým“. Podľa svätej Terézie z Avily „je len jediná cesta k dokonalosti, a tou je modlitba. Ak vás niekto vedie iným smerom, klame vás“. A to platí aj pre manželstvo. Modlitba je prežívaním živého a osobného vzťahu so živým a pravým Bohom, ku ktorému je pozvaný každý veriaci (porov. KKC 2558). Nejde v prvom rade o formulky a rituály, ale o živý a osobný vzťah! „Modlí sa srdce. Ak je vzdialené od Boha, vyjadrenie modlitby je márne“ (KKC 2562).

        Ak máme živý a osobný vzťah s Bohom, úžasným spôsobom to inšpiruje aj náš manželský vzťah. Ak sme vo vzťahu k Bohu formalisti alebo sa vôbec nemodlíme, veľmi ochudobňujeme aj naše manželstvo. Cieľom manželstva je totiž „jedno telo“, „jedno srdce a jedna duša“ (porov. Sk 4, 32). Opravdivá modlitba prebúdza nášho ducha, naše srdce: „Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja“ (Ž 108, 2). Iba s prebudeným srdcom môžeme v manželstve dosiahnuť opravdivú hlbokú jednotu. Radosť v Pánovi uvoľňuje aj radosť z nášho vzťahu. Kto chváli Pána a zažíva jeho vášnivú lásku, len ťažko bude v manželskom vzťahu „studený jak psí čumák“.

          Vzťah s Bohom spôsobuje, že naše manželstvo neničí neustála nespokojnosť a citová prázdnota, ale „ženie nás Kristova láska“ (2 Kor 5, 14). Skvele to vystihol svätý Augustín: „Stvoril si si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ A žalmista dobre radí (aj manželom): „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce“ (Ž 37, 4). Ak chcem dobré manželstvo, potrebujem hľadať radosť v Pánovi a zažiť, čo znamená spočinúť v ňom. Dať Boha a vzťah s ním na prvé miesto znamená podriadiť sa Bohu. A ak sa dokážeme podriadiť Bohu, bude pre nás ľahšie podriadiť sa aj jeden druhému a vzoprieť sa Zlému: „Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom“ (Ef 5, 19-21). „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4, 7-8). Každý z manželov potrebuje budovať svoj vzťah s Bohom počas každodennej osobnej modlitby. Od oboch manželov to vyžaduje disciplínu a vzájomnú pomoc a podporu v tejto veci. Napríklad: „Vstanem prvý, budem sa polhodinu modliť. Potom ťa zobudím, aby si sa mohla modliť ty, a ja zatiaľ zobudím a vystrojím deti do školy.“ Súčasťou takejto modlitby je aj sýtenie sa Božím Slovom. Potrebujem prijať, že som milovaným Božím synom, dcérou. Potrebujem prijať od Pána múdrosť pre ten deň: „Čo mám robiť, Pane?“ Hovoríš, že nemáš čas na takúto modlitbu? Potom ale nemáš čas na budovanie dobrého manželstva! Dôležitá je aj spoločná modlitba. Nielen modlitba celej rodiny (i s deťmi), ale aj každodenná modlitba v manželskom páre. Spolu zažiť odovzdanie sa Bohu, spoločne ho uctievať, spoločne mu predkladať svoje potreby. Božie Slovo nás tiež povzbudzuje, aby sme sa v modlitbe prihovárali jeden za druhého (porov. Jak 5, 16). Zvlášť v ťažkých situáciách či pri dôležitom rozhodovaní. Modlime sa za úplne konkrétne veci. Jeden z najkrajších prejavov manželskej lásky je položiť ruku na toho druhého a s vierou sa za neho nahlas modliť. Špeciálne do toho povzbudzujem mužov – je to vaša kňazská služba pre vašu manželku. Dajte prečítať tento článok aj vášmu manželovi/manželke a skúste spoločne odpovedať na tieto otázky: Prežívate paralelu medzi vzťahom k Bohu a vaším vzájomným vzťahom? Vytvárate si obaja čas na každodennú osobnú modlitbu a podporujete sa v tom navzájom? Modlíte sa každý deň spoločne ako manželia? Prihovárate sa jeden za druhého? Modlili ste sa dnes už za svojho partnera a vaše manželstvo? A teraz niekoľko praktických tipov:

       Darujte svojmu manželskému partnerovi čas na modlitbu – napríklad mu uvarte šálku čaju či kávy, pripravte mu sviecu a Písmo a zabezpečte, aby ho nikto, povedzme tridsať minút, nevyrušoval. Spoločne sa každý deň krátko pomodlite len vy dvaja – napríklad povedzte Otcovi, že sa mu odovzdávate, predneste mu svoje radosti a ťažkosti a spoločne sa pomodlite modlitbu Pána, Otčenáš. Ponúknite svojmu drahému/drahej, že sa za neho pomodlíte – napríklad si ho najprv pozorne vypočujte, čo prežíva, s čím zápasí, čo potrebuje, a potom nahlas o tieto veci poproste nebeského Otca. Každý deň sa osobne pomodlite za vášho manžela/manželku a za vaše manželstvo – napríklad Žalm 128. Verím, že táto ingrediencia pomôže vášmu manželstvu, aby bolo také, aké si ho praje Boh, čiže dobré!

 

 

Recept na dobré manželstvo

2: Priateľstvo

 

Dnes nás čaká druhá prísada. Ochutnajte! Manželstvo je najhlbšie duchovné spoločenstvo, aké je medzi ľuďmi možné: „Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu“ (KKC 1643). Cestou k tomuto spoločenstvu je priateľský vzťah: „Priateľstvo je veľkým dobrom a vedie k duchovnému spoločenstvu“ (porov. KKC 2347). V prvom rade to znamená rešpektovať toho druhého ako plnohodnotnú osobu a nielen ako objekt svojich citov, pudov či potrieb. Na počiatku väčšiny vzťahov, ktoré vedú k manželstvu, je láska eros – zaľúbenosť. Zaľúbiť sa môžete aj do úplne cudzieho človeka. Ak však chcete vzťah – a to dokonca celoživotný vzťah, ktorým manželstvo je –, potrebujete začať budovať priateľstvo. Duchovné spoločenstvo založené na láske agapé. Veľmi dobre to vystihuje pápež Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Deus caritas est (Boh je láska): „V skutočnosti eros a agapé nemožno nikdy úplne od seba oddeliť. Keď sa eros približuje k druhému, kladie si čoraz menej otázok o sebe, hľadá čoraz viac šťastie druhého, stará sa oňho stále viac a viac, dáva sa a túži byť tu pre druhého. Tak sa doň včleňuje moment agapé; v opačnom prípade eros vedie k úpadku a stráca aj svoju vlastnú identitu“ (porov. DCE 7). Mnohí sa uspokoja so zaľúbenosťou a fyzickou príťažlivosťou. Na ich podklade aj vstúpia do manželstva. Písmo však nehovorí o láske eros, že „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží, nikdy nezanikne“ (porov. 1 Kor 13, 7-8). Tieto prisľúbenia platia len o láske agapé. V hymne na lásku sa píše: „Agapé je trpezlivá, agapé je dobrotivá, ..., agapé nikdy nezanikne“ (porov. 1 Kor 13, 4n). Ak chcete vzťah na celý život, nezostaňte len pri emocionálnom očarení či fyzickom uspokojení, ale budujte skutočné priateľstvo. Budovať takýto vzťah je celoživotná úloha. Je to najväčšia investícia v našom živote. Vyžaduje kopec času, pozornosti, energie a, áno, aj peňazí. Ak si v manželstve nevieme pravidelne nájsť čas len pre nás dvoch, náš vzťah bude chradnúť. Toto sa nedá oklamať. Základom takéhoto vzťahu je dôvera a komunikácia. Dôvera je založená na skúsenosti, ale aj na rozhodnutí. V súvislosti s manželstvom ľudia veľa hovoria o láske, ale už oveľa menej o dôvere. O dôvere v toho druhého, ale aj o dôvere v Boha a jeho milosť. Najväčším rozhodnutím dôverovať je totiž samotný manželský sľub. Dôvera vedie k otvorenosti. Pri budovaní priateľstva sa potrebujeme učiť otvorenosti v slovách i gestách, nebáť sa a nehanbiť: „A obaja boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým“ (porov. Gn 2, 25). Ježiš prejavoval takúto otvorenosť vo vzťahu so svojimi učeníkmi: „Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15, 15).

         Manželia-priatelia si môžu prejavovať lásku a náklonnosť rôznymi spôsobmi. Je dobré poznať spôsoby, ktoré sú zrozumiteľné pre toho druhého. Niekto sa cíti milovaný, keď mu poslúžime praktickým skutkom, iný potrebuje počuť nežné slová či slová povzbudenia. Niekto túži po dotykoch a fyzickom kontakte, iný je nadšený, keď mu partner venuje svoj čas a plnú pozornosť, pre ďalšieho je najkrajším vyznaním lásky darček. Neklamným znakom skutočného priateľstva je aj schopnosť dobre sa v dvojici zabaviť i schuti zasmiať. Čas venovaný zábave či spoločnému relaxu nie je márny. Náročný spôsob dnešného života z nás totiž často robí len spolubývajúcich, spolupracovníkov či finančných spoločníkov. V rozumných firmách sa investuje do tzv. teambuildingu. V rozumných manželstvách sa investuje do priateľstva. A to znamená aj spoločné príjemné a radostné zážitky. Dajte tento článok prečítať aj svojmu manželovi/manželke a spoločne odpovedzte na tieto otázky: Ste ako manželia aj priatelia, najlepší priatelia? Ako ste v poslednom čase investovali do vášho priateľstva? Dôverujete si navzájom? Viete spolu otvorene komunikovať? Aký spôsob je pre vášho partnera najjasnejším prejavom lásky? Viete sa spolu smiať? Nechajte sa inšpirovať niekoľkými praktickými tipmi:

        Naplánujte si a zrealizujte v tomto týždni nejaký príjemný spoločný čas (aspoň dve hodiny) – napríklad večera, kino, divadlo, wellness, ... Vyhraďte si aspoň jednu hodinu na dôverný rozhovor a buďte pri ňom nahí (môžete to zobrať aj doslovne). Uistite sa, ktorý z piatich základných jazykov lásky je primárny pre vášho partnera, a zreteľne a výnimočne mu prejavte lásku práve takýmto spôsobom, napríklad: urobte v domácnosti vec, po ktorej váš partner už dlho túži a vy ste to stále odkladali; povedzte mu niečo nežné a povzbudzujúce, čo ste mu už dlho nepovedali; nežne sa ho dotýkajte: pohlaďte ho, pritúľte sa k nemu, objímte ho, pobozkajte ho; opýtajte sa ho, ako sa má, a s plnou pozornosťou si ho vypočujte; pripravte a darujte mu nejaký originálny darček. Mám nádej, že aj tento článok vás povzbudí k tomu, aby ste boli vo vašom manželstve jeden pre druhého stále lepšími priateľmi.


Recept na dobré manželstvo

3: Intimita

 

 K receptu na dobré manželstvo bezpochyby patrí aj nasledujúca prísada. Po tom, ako sme hovorili o vzťahu s Bohom a o priateľstve medzi manželmi, je načase bližšie sa prizrieť téme manželskej intimity. Bez nej totiž o manželstve ani nie je možné hovoriť. Všetky ostatné body tohto receptu (modlitba, priateľstvo, zdravie, vďačnosť, milosrdenstvo a stolovanie) možno prežívať aj mimo manželstva. Môžete mať nádherné modlitbové spoločenstvo, krásne priateľstvá či skúsenosť povzbudenia a odpustenia s bratmi a sestrami, telesná intimita sa však dotýka iba manželov. Jeden z najsilnejších citátov v katechizme hovorí o vnútornom prepojení medzi manželskou intimitou a ich duchovným spoločenstvom: „V manželstve sa telesná intimita manželov stáva znakom a zárukou duchovného spoločenstva“ (KKC 2360). Ako ženatý muž som si vždy jasne uvedomoval, že telesná intimita je znakom duchovného spoločenstva. Prekvapilo ma však tvrdenie, že telesná intimita manželov je nielen znakom, ale aj zárukou duchovného spoločenstva! Môže byť niečo telesné zárukou čohosi duchovného? Moje prekvapenie trvalo len pár sekúnd. Pokiaľ som si neuvedomil, že jestvujú sviatosti. Chlieb a víno nielen naznačujú, ale aj spôsobujú, že Kristus je prítomný. Podobne aj manželská intimita nielen naznačuje, ale aj pomáha vytvárať duchovné spoločenstvo: „Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale sa týka najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej“ (KKC 2361). Ak pokladáme sexualitu a telesnú blízkosť v manželstve iba za čosi biologické a menejcenné, mýlime sa podobne, ako keby sme odmietali prijímanie sviatostí a za duchovné pokladali len vnútorné rozjímanie či osobnú modlitbu. Sexualita nie je len nejakým doplnkom či druhoradou záležitosťou manželstva. Je jeho základným pilierom. Je zárukou duchovného spoločenstva. A ak v záujme kvalitného duchovného života povzbudzujeme k častému a dobrému prijímaniu sviatostí, podobne môžeme manželom v záujme ich vzťahu len odporúčať dostatok kvalitného intímneho času. Manželská intimita je napĺňaním manželského sľubu. Ján Pavol II. učí, že „darovať svoje telo druhému človeku je symbolom úplného odovzdania sa tomuto človeku“. Aj Písmo je v tejto veci úplne jasné: „Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť“ (1 Kor 7, 3-5). Telesná intimita manželov je zároveň aj znakom intímneho spojenia s Bohom. Keď svätý Pavol hovorí o rozdiele medzi smilstvom a manželskou intimitou, uzatvára: „Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch“ (1 Kor 6, 17). Keď zažívam, ako ma očaruje a priťahuje moja manželka, zažívam niečo z toho, čo Boh cíti voči mne! Telesnú intimitu je tiež potrebné prepájať s priateľským vzťahom. Dobrí manželia sú zároveň priatelia i milenci. A podobne ako priateľstvo, aj telesná intimita ponúka spoločné prežívanie radosti: „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú. Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil, aby manželia v tejto úlohe nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil“ (porov. KKC 2362). Na vytváraní radostného sexuálneho života treba cielene pracovať. Treba mu dať vysokú prioritu a urobiť si naň priestor a čas. Nemôže to byť čosi, čo sa nám „pritrafí“ na konci dňa, keď ešte náhodou zvýšia nejaké sily a čas. Aby sme sa z nášho intímneho spoločenstva mohli tešiť, potrebujeme dbať aj na svoje zdravie a odpočinok. Chorľaví a trvalo unavení ľudia si len ťažko vychutnajú radosť, ktorú Stvoriteľ vložil do manželského sexu. A postupne oň prestávajú javiť záujem. Jednou zo základných podmienok objavenia radosti z hĺbky intímneho spojenia je aj prijatie svojho tela. Prečítajte si tento článok spolu so svojím manželom/manželkou a skúste spoločne odpovedať na tieto otázky: Prežívate prepojenie medzi vašou manželskou intimitou a vaším duchovným spoločenstvom? Je pre vás vaša intimita znakom vášho spojenia s Bohom? Ako ovplyvňuje váš sexuálny život vaše manželstvo? Cítite sa s vaším manželským partnerom aj ako milenci? Tešíte sa zo svojej sexuality a zo svojho tela? Aj k tejto oblasti si dovolíme ponúknuť vám niekoľko praktických tipov: Otvorene sa porozprávajte o vašom intímnom živote – buďte pritom úprimní a pozitívni. Vyhraďte si tento týždeň konkrétny čas pre intímne spoločenstvo – nedovoľte, aby vám ho vzalo niečo iné; odpočiňte si; nalaďte sa naň. Môže ho pripraviť aj jeden z partnerov ako prekvapenie pre toho druhého. Urobte vo vašom milostnom živote niečo nové a odvážne – urobte to s čistým srdcom a bez strachu. Buďte ako zaľúbenci, uchádzajte sa jeden o druhého – pozvite na rande, prineste kvety, krásne sa oblečte, vyznajte lásku. Prepojte svoje priateľstvo s intimitou – zaujímajte sa počas dňa jeden o druhého, buďte na seba milí, pomáhajte si navzájom, povzbudzujte sa. Spojte sa s Bohom skôr, ako sa spolu spojíte intímne – pomodlite sa spoločne nahlas predtým, ako sa budete milovať, vyslovene pozvite Boha do vašej manželskej intimity, povedzte mu, že tento čas chcete prežiť spolu s ním. Prajem vám, aby ste opäť objavili cez oblasť telesnej intimity krásu a hĺbku manželského vzťahu i vzťahu s Bohom!


Recept na dobré manželstvo

4: Zdravie

 

Dnešná prísada je určite zdravá. Keď pre niekoho pripravujeme darček, snažíme sa, aby bol pekný, kvalitný, hodnotný, prípadne funkčný, a dáme si záležať aj na obale. Tomu, koho milujeme, nedarúvame prebytky, odpadky, nepodarky, ale to najlepšie a najkrajšie. V manželstve som darčekom pre toho druhého ja: „Manželia sa definitívne a úplne dávajú jeden druhému“ (KKC 2364). V akom stave sa tento dar nachádza? Kvalitu manželského vzťahu výrazne podmieňuje aj zdravotný stav manželov. V oblasti zdravia sú, samozrejme, veci, ktoré nemôžeme ovplyvniť a ktoré musíme prijať, ale sú aj veci, ktoré ovplyvniť môžeme a máme. „Život a telesné zdravie sú vzácne dary, ktoré nám Boh zveril. Máme sa o ne rozumne starať“ (KKC 2288). Čnosť miernosti nás povedie v rozumnej starostlivosti o zdravie. Tak, aby sme ho nezanedbávali, ani aby sme neupadli do opačného extrému, do kultu zdravia a tela (porov. KKC 2289).

       Láska – k sebe i k partnerovi – nás vedie k tomu, aby sme sa starali o zdravie našich tiel i duší. Mnohí manželia sa postupom času pod vplyvom okolností prestávajú starať o svoje zdravie a o svoj výzor. Potom sú častejšie chorí, unavení, znechutení, podráždení a vyzerajú – biedne. Svojmu partnerovi nechávame iba „ohlodanú kosť“. Zostáva mu len to, čo z nás „neotrhal“ prúd nášho hektického životného štýlu. Často sa bránime, že s tým nemôžeme nič urobiť, že nemáme na výber, že takto musíme žiť. Prestaňme sa klamať! Život je otázkou rozhodnutí a priorít. Láska, život, manželstvo a rodina majú prednosť! V dobrom manželstve sa manželia o seba starajú – o seba samého i navzájom. Treba tomu venovať čas, pozornosť i peniaze. S tým časom je to relatívne. V mene šetrenia času si dnes často pomáhame rôznymi modernými prostriedkami. A negatívne dopady takéhoto života potom riešime návštevami športových zariadení. Ušetrím polhodinu tým, že niekam nejdem peši, ale autom. A potom šliapem tridsať minút na stacionárnom bicykli, aby som sa zbavil prebytočných kalórií. Potrebujeme sa ale aj primerane stravovať. Mať dostatočnú výživu, neprejedať sa, neuspokojiť sa s nadváhou. Mnohí fungujú na litroch kávy a jediné „poriadne“ jedlo dňa je neskorá večera, keď sa konečne podarí doraziť domov. Toto určite neprospieva ani ich zdraviu, ani ich manželstvu. Potom sú nervózni, bez energie a bez chuti do života. Ak sa vás to týka, zmeňte to! Z lásky. Dá sa to. Štandardnou súčasťou nášho života by mal byť dostatok pohybu a fyzickej námahy. Nevyhýbajme sa im! Ja som napríklad kedysi chodil do práce autobusom. Vďaka tomu som každý deň prešiel rýchlym krokom asi tri kilometre. Neskôr som z rôznych dôvodov začal jazdiť autom. Hádajte, odkedy som začal priberať a moja kondička sa stratila v minulosti? Preto som rád, že sme v našom rodinnom dome neprešli na plynové kúrenie, ale stále chystáme drevo na zimu. Aspoň niečo! Nesmie nám však chýbať ani odpočinok a relax. Trvalá únava a stres dokážu vážne škodiť každému vzťahu. Voľný víkend, dovolenka, turistika či horúci kúpeľ nie sú luxusom, ale potrebou. V tomto potrebujeme byť milosrdní k sebe i k manželskému partnerovi. Pomáhajme si vytvárať individuálne i spoločne priestor na odpočinok. Dobrý Boh si želá naše zdravie a odpočinok. Nechce, aby sme sa zdierali. Na znak toho ustanovil jeden deň, keď nám prikázal odpočívať od našich prác (porov. Ex 20, 8-11). Ježiš nás povzbudzuje nežiť v starostiach, ale v dôvere v Božiu prozreteľnosť: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 25.34). Okrem toho telesného sa treba starať aj o svoje duševné zdravie, mať primeranú psychohygienu, vysporiadať sa so stresom. Túto oblasť najviac ovplyvňuje celkový štýl nášho života a práce. Preto je dôležitou úlohou nájsť vo svojom živote správnu vyváženosť. Mnohým ľuďom dnes chýba otužilosť. A to nielen tá fyzická, ale aj psychická. Treba sa navzájom povzbudzovať a pomáhať si čeliť problémom a nie vyhýbať sa im. Prečítajte si spolu článok a spoločne odpovedzte na tieto otázky: Vnímate súvis medzi kvalitou vášho manželského vzťahu a vaším zdravotným stavom? Staráte sa dostatočne o svoje zdravie a o svoj výzor? Vystihuje váš život skôr slovo „preťaženosť“ než „vyváženosť“? Ste otužilí? A teraz niekoľko praktických tipov:   

         Pripravte pre vášho partnera niečo chutné a zdravé a pri konzumácii sa porozprávajte o zdraví. Absolvujte spoločne nejakú pohybovú aktivitu – napríklad prechádzka, beh, plaváreň. Ak ste to dlho odkladali, naplánujte si návštevu lekára – preventívna prehliadka, odborný lekár, zubár. Sústreďte sa tento týždeň na poriadne raňajky – aspoň raz zmeňte zaužívané raňajkové menu a nahraďte ho niečím výnimočným. Venujte spoločne jeden deň modlitbe a pôstu. Vykonajte spolu nejakú manuálnu činnosť, ktorú ste dlho odkladali – napríklad si upracte garáž. Zaraďte do svojho programu spoločný odpočinok – aspoň jeden deň si pospite a aspoň jeden deň sa zrelaxujte napríklad v saune alebo na masážach. Na záver by som vám chcel požehnať slovami svätého Jána, ktoré adresuje vo svojom Treťom liste svojmu priateľovi Gájovi: „Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý – tak ako sa darí tvojej duši“ (3 Jn 2). Nech sa darí vášmu manželstvu a nech ste zdraví!

 

Recept na dobré manželstvo

5: Milosrdenstvo

 

V manželstve neriešime vždy len príjemnosti. Ďalšia prísada do receptu na dobré manželstvo je schopnosť zvládnuť aj ťažké veci. Vďačnosť, o ktorej sme hovorili včera, je ocenením dobrých vecí prítomných v našom manželstve. Pretože svet nie je dokonalý a my sme hriešnici, stojíme pred výzvou zvládnuť aj veci zlé a nedokonalé. Katechizmus to opisuje veľmi plasticky: „Každý človek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Táto skúsenosť sa pociťuje aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke“ (KKC 1606). Ak nechceme, aby nám tieto ohrozenia zničili manželstvo, v prvom rade si potrebujeme uvedomiť, že naším nepriateľom za žiadnych okolností nie je náš manželský partner: „Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy ani z prirodzenej povahy ich vzťahov, ale z hriechu“ (KKC 1607). Problémom nie je môj manžel, moja manželka, ale hriech! Boh ponúka jasný spôsob, ako sa vysporiadať s hriechom: „Buďte k sebe navzájom milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi“ (porov. Ef 4, 32). Milosrdenstvo. Odpustenie. A z našej strany pokánie. Bez milosrdenstva a odpustenia nemáme šancu na dobré manželstvo. Odpustiť neznamená zatvárať si oči pred zlom, tváriť sa, že sa nič nestalo. Aj Ježiš sa ohradil, keď mu ubližovali (porov. Jn 18, 23). Neznamená to ani zriecť sa napomenutia k pokániu. Odpustiť znamená zriecť sa odplaty, nepustiť sa do súboja kto z koho. Špeciálne v manželstve môžeme len obaja vyhrať, alebo obaja prehrať, ale nikdy nie poraziť toho druhého. Odpustiť nie je ľahké, ale je to absolútne kľúčové. Bez každodenného opakovaného odpúšťania nie je možné dobré manželstvo. Náš hnev sa nesmie hromadiť: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi!“ (Ef 4, 26-27). Hnev nemusí byť nutne hriechom. Podľa katechizmu je to aj názov emócie, ktorou odmietame niečo, čo pokladáme za zlé (porov. KKC 1765). Odpustenie bráni, aby sa z tejto emócie vyvinula zloba či nenávisť. Ježiš dobre radí (aj manželom): „Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Mt 9, 13). Mnohí sú kvôli prostrediu a výchove orientovaní na výkon (obeta). Evanjelium nás pozýva naučiť sa dať prednosť milosrdenstvu. Vo vzťahu k sebe i k manželskému partnerovi. Skvelou príležitosťou na to je aj Rok milosrdenstva, ktorý sme prežili. Ťažké veci nemusia vznikať len vnútri nášho manželského vzťahu, ale môžu prichádzať aj zvonku. Zdraví ľudia a zdravý vzťah zvládnu – s pomocou Božej milosti – aj kritické situácie a veľkú záťaž. Musíme sa však usilovať, aby z takýchto situácií nevznikol trvalý stav. Trvalá kríza a dlhodobé preťaženie môžu ublížiť aj tomu najlepšiemu vzťahu. Aj popri všetkom úsilí však môžu niektoré ťažkosti trvať dlhšie, ako sa nám zdá znesiteľné. Prijmime vtedy Božie povzbudenie: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!“ (Kol 3, 12-14). Pretože skutočná „láska je trpezlivá. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne“ (porov. 1 Kor 13, 4-8). Dajte tento článok prečítať aj svojmu manželovi/manželke a skúste spoločne odpovedať na tieto otázky: Nebojíte sa priznať si – vo svojom vnútri i pred sebou navzájom – zlé veci, ktoré ohrozujú vaše manželstvo? Viete, čo pre vaše manželstvo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu? Ako realizujete odpúšťanie vo vašom manželstve? Prežívate vo vašom manželstve niečo, čo sa vám zdá neznesiteľné? Ako sa s tým vyrovnávate? A teraz niekoľko praktických tipov:

       Nájdite si pokojný čas a porozprávajte sa aj o ťažkých veciach vo vašom manželstve – začnite modlitbou, používajte formulácie „ja“ a nie formulácie „ty“ (čiže zdieľajte sa a neobviňujte), nebojte sa požiadať o odpustenie a odpustiť, na záver všetko odovzdajte v modlitbe milosrdnému Otcovi. V modlitbe poproste Boha o pomoc, aby vám ukázal jednu vec týkajúcu sa vášho manželstva, z ktorej potrebujete činiť pokánie. Pripravte sa spoločne na sviatosť zmierenia so zvláštnym dôrazom na previnenia voči vášmu manželstvu a manželskému partnerovi. Odproste sa navzájom a choďte sa vyspovedať. Vážne sa porozprávajte na tému „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ s dôrazom na odhalenie vašej orientácie na výkon. Vyberte si jednu dlhodobú kritickú situáciu, s ktorou zápasíte, a celý týždeň sa za ňu spoločne vytrvalo modlite. Buďte tento týždeň zvlášť milosrdný – voči sebe i voči manželovi/manželke. Bez milosrdenstva sme stratení a naopak, v ňom je naša spása. Verím, že aj táto časť receptu vám pomôže budovať dobré manželstvo.

 

Recept na dobré manželstvo

6: Vďačnosť

 

Mať dobrý recept nestačí. Ak podľa neho nepostupujeme, zostávame hladní či nespokojní. Aj ďalšia ingrediencia receptu na dobré manželstvo volá viac po praktizovaní ako po teoretických vedomostiach. „Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ (Jn 13, 17

 

 Martuška je gréckokatolíčka a tak naša svadobná liturgia trvala dve a pol hodiny. Bolo to ale čiastočne aj našou „vinou“. S kňazom sme si totiž dohodli bohatšiu liturgiu Slova a tak sme mali namiesto štandardných dvoch biblických čítaní až päť. V jednom z nich zaznela výzva: „A buďte vďační!“ (Kol 3, 15). Tento text čítala naša svedkyňa. Pred spomínaným slovom urobila prestávku, zdvihla oči, usmiala sa na nás a veľmi dôrazne prečítala: „A buďte vďační!“ Toto slovo nám rezonuje od začiatku nášho manželstva a pamätáme si ho dodnes. Pravidelne ho opakujeme aj našim deťom. Vďačnosť je podľa jednej definície vraj pocit, ktorý sa dostavuje, keď nejaké dobro nepovažujeme za samozrejmosť. Podobne ako hovorí Písmo: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia“ (Ž 103, 2). Svätý Pavol bol vo svojich listoch miestami veľmi kritický, ale vždy ich začínal vzdávaním vďaky za adresátov: „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem“ (Flp 1, 3). Výskumy potvrdzujú, že spokojné manželstvá sú práve tie, v ktorých si partneri prejavujú vďačnosť. Keď nevieme byť vďační, sami sa oberáme o pocit uspokojenia z nášho manželského vzťahu. Aj pápež František odporúča kresťanským manželstvám tri „zázračné“ slovíčka: „Prosím, ďakujem, odpusť.“ Cestou k dobrému manželstvu je prejavovať si viac vďaky a uznania. Aj naša prípadná kritika a napomínanie budú prijaté oveľa lepšie, ak ich bude predchádzať dostatok chvály a povzbudzovania. Nešetrite vďakou a pochvalou. Radšej sa uskromnite s frflaním a sťažnosťami. Dobrá rada znie: „Pomer medzi pochvalou a kritikou by mal byť najmenej tri k jednej.“ Vďačnosťou dosiahnete oveľa viac ako neustálym zdôrazňovaním negatívnych vecí. V prvom rade si potrebujeme uvedomiť všetky tie dobré „samozrejmosti“, ktoré sú vďaka nášmu manželskému partnerovi a vzťahu s ním súčasťou nášho života. Treba si na to nájsť čas, pouvažovať nad tým a otvorene si to povedať. Možno aj napísať. A potom za to začať ďakovať. Napríklad: „Ďakujem ti, že som tento deň nemusel prežiť sám, ale mohol som ho prežiť s tebou.“ S láskou a vďačnosťou je úzko spojená aj úcta voči manželskému partnerovi. V manželskom sľube znie: „Budem ťa milovať a ctiť.“ Mnohí v manželstvách poukazujú na praktické skutky lásky voči svojmu partnerovi („zarábam, urobil som, postavil som, varím, upratujem, periem, ...“), ale správajú sa voči nemu neúctivo. Úcta však spočíva viac v tom, ako sa ku mne správaš, než v tom, čo pre mňa robíš. Dajte tento článok prečítať aj svojmu manželovi/manželke a skúste spoločne odpovedať na tieto otázky: Označili by ste sa za vďačného? Je pre vás ťažké povedať „ďakujem“? Viac kritizujete, či chválite? Za čo ste svojmu manželovi/manželke najviac vďačný? Ako prejavujete úctu svojmu manželskému partnerovi? Ako prakticky prejaviť vďačnosť? Tu je pár tipov:

          Nájdite si pätnásť minút a spíšte si všetky dobré veci, ktoré sú súčasťou vášho života vďaka vášmu manželovi/manželke. Vložte ich do obálky, napíšte na ňu „Ďakujem“ a darujte ju svojmu manželovi/manželke vo vhodný čas a vhodným spôsobom. Poďakujte najbližší týždeň každý deň svojmu partnerovi najmenej za tri veci – jasne, nahlas a s úsmevom. Skúste sa tento týždeň zdržať všetkých negatívnych a ironických poznámok na adresu svojho manžela/manželky, ktoré nie sú nevyhnutné. Keď sa budete v najbližšie dni modliť za svojho manželského partnera, skúste neprosiť, ale len ďakovať. Porozmýšľajte, akým najvhodnejším spôsobom prejaviť úctu svojmu partnerovi – povedzte mu to, pripravte pre neho nejaké ocenenie, urobte malú slávnosť. Verím, že prostredníctvom vďačnosti nájdete vo vašom manželstve viac dobra a viac spokojnosti.


Recept na dobré manželstvo

7: Stolovanie

 

          Láska vraj ide cez žalúdok. Pri jedle však nejde len o stravu, o „kŕmenie sa“, ale aj o spoločenstvo pri stolovaní. V Písme je hostina súčasťou uzatvárania zmluvy. Sám Kristus ustanovil za najvynikajúcejší spôsob svojej prítomnosti jedlo, večeru s priateľmi. „Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka“ (Lk 22, 14-15). Spoločné stolovanie – doma či v reštaurácii – je dôležitým prvkom budovania dobrého manželstva. Je to príjemná a vhodná príležitosť porozprávať sa či len tak byť spolu. Zároveň v sebe nesie čosi slávnostné. Tešíme sa z nášho vzťahu a oslavujeme, že sme spolu. Nielen raz za rok či pri okrúhlom výročí. Dávame tým najavo vzácnosť a výnimočnosť manželstva. Aj tým, že do neho takýmto spôsobom investujeme čas i peniaze. Nebuďme v týchto veciach lakomí. Oplatí sa to. My za to stojíme. Pritom vždy nemusí ísť o viacchodové menu so sviečkami a hudbou. Niekedy pomôže aj spoločná káva, čaj či pohár vína. Raz za čas je však dobré vybrať sa aj do spoločnosti ako pár. Posedím si s tebou, venujem ti čas a plnú pozornosť, máme priestor nerušene sa pozhovárať, zažijeme spolu niečo príjemné. Budujeme spoločenstvo, posilňujeme priateľstvo, pripravujeme sa na intimitu. Ak však hovorím o jedle, je tu aj zopár praktických postrehov. Nespokojnosť so stravou môže byť zárodkom ďalších nezhôd. Môj starý otec vravieval: „Brucho plné, hlava veselá.“ Zvlášť muž ocení, keď manželka nachystá dobré jedlo a on sa môže dosýta najesť. Má byť pritom vďačný a nie prieberčivý. Pamätáte si? Vďačnosť znamená nebrať nejaké dobro ako samozrejmosť. Nezabudnime na to a úprimne prejavujme vďaku a uznanie aj za jedlo. Nie vždy musí byť výsledkom snahy gurmánsky skvost, ale vždy ide o službu a prejav lásky. Platia tu aj Ježišove slová: „Jedzte, čo vám predložia“ (Lk 10, 8). Aj to je súčasť vzájomného prijatia sa v láske. Žena zas privíta, keď ju muž niekedy vystrieda pri sporáku a postará sa o jedlo on. Alebo keď jej prejaví lásku tým, že uvarí niečo špeciálne len pre ňu. Ako prekvapenie. Samozrejme, závisí to od situácie konkrétneho páru. Ja som napríklad chcel byť kuchárom a varenie ma baví. Aj tak však v našej rodine väčšinou varí Martuška. Niekedy však varíme spolu. Napríklad v nedeľu vstaneme skoro ráno a kým deti ešte spia, pripravujeme nedeľný obed. Mám rád takýto spoločný čas. Prečítajte si spolu tento článok a skúste spoločne odpovedať na tieto otázky: Aké miesto zohráva vo vašom manželskom vzťahu jedlo a stolovanie? Ako často si nájdete čas na stolovanie v páre? Je u vás jedlo predmetom nezhôd? Prečo? A ešte niekoľko praktických tipov:

     Snažte sa počas najbližšieho týždňa dať vášmu spoločnému stolovaniu vyššiu úroveň – jedzte spoločne, začnite a ukončite stolovanie modlitbou, využite svoju tvorivosť a estetické cítenie a okrášlite si miesto stolovania. Nájdite si každý deň niekoľko minút aspoň na spoločnú kávu (čaj, víno, vodu s citrónom :)) s vaším manželským partnerom a porozprávajte sa pritom. Pozvite svojho manžela/manželku do reštaurácie. Uvarte niečo pre vášho partnera. Uvarte niečo spoločne a najedzte sa spolu. Vyjadrite v tieto dni zreteľne svoju vďačnosť za jedlo. Veríme, že ingrediencie receptu na dobré manželstvo pomohli osviežiť vaše manželstvo a vašu lásku. A nezabudnime, že tým hlavným „šéfkuchárom“ dobrého manželstva je dobrý Boh, náš Otec. 

(Prevzaté a upravené z knihy

Richarda Vašečku)

 

 

Sedem vecí, ktoré by ste mali stihnúť pred svadbou:

 

 1. Stať sa dobrým, zrelým človekom.

To je prirodzený základ, bez ktorého to nejde. Nestačí, že sa teraz milujete. Ak nie ste vy alebo váš partner dostatočne zrelí na prijatie záväzku vernosti a mnohých obetí, nečakaných udalostí a kompromisov, ktoré nevyhnutne so sebou manželstvo prináša, potom staviate na piesku. Preto je dôležité pýtať sa: Povedali by o mne iní, že som dobrý chlap, dobrá žena, dobrý človek? Môžem to isté povedať o svojom partnerovi?

2. Naučiť sa spolu modliť a zdieľať duchovný život.

Ak je to len trocha možné, aby ste v tejto veci boli zajedno, stojí za to pozvať do vzťahu Boha, ktorý bude pilierom vašej lásky. On vás predsa povolal do manželstva. Manželstvo nie je nikdy len o vás dvoch, je to Boží dar. Je to sväté miesto, kde Boh rozdáva milosť, lásku a život. V biblickom príbehu Knihy Genezis, kde Abrahám poveril správcu svojho domu, aby našiel ženu pre jeho syna Izáka, vyjadruje Abrahám zásadné kritérium výberu budúcej nevesty. Nemá to byť cudzinka, ale žena z vlastného rodu – nie pohanka, ale z rodiny veriacich (Gn 24, 2 – 4).  Túto zásadu podčiarkuje aj sv. Pavol, keď píše Korinťanom: „Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?“ (1 Kor 7, 16)

3. Naučiť sa spolu riešiť konflikty a nezhody.

 Je dôležité, aby ste mali podobné záujmy, hodnoty a pohľad na veci. No oveľa dôležitejšie je naučiť sa zaobchádzať s rozdielmi, ktoré medzi vami sú. Už ste sa pohádali? Ako to dopadlo? Viete si veci vydiskutovať bez toho, aby ste sa zraňovali? To, že sa hádate alebo spolu nesúhlasíte, samo osebe nie je nič zlé. Dôležité je, ako sa pri tom jeden k druhému správate a či sa dokážete zmieriť, poprosiť o odpustenie, odpustiť, urobiť ústupok bez pocitu krivdy, ale tiež si stáť za svojím. Povedali by ste, že ste dobrí priatelia, ktorí pri sebe dokážu stáť, aj keď príde niečo ťažké?

4. Poznať trvalé dobré aj zlé vlastnosti toho druhého (i seba samého).

Každý máme veľa darov. Čo si na vašom partnerovi vážite? Čo myslíte, že je jeho vkladom do vášho vzťahu? Čo sa od neho môžete naučiť? Aké má váš partner nepríjemné vlastnosti? Dokážete si predstaviť, že by sa táto vlastnosť u neho nikdy nezmenila? Dokázali by ste ho aj napriek tomu milovať a vážiť si ho? Dokážete do dvoch minút napísať desať vecí,  ktoré si na sebe vážite? Čím môžete druhého obdarovať? Čo myslíte, že sa mu na vás páči?

5. Poznať rodinu a priateľov vášho partnera.

Váš partner nespadol z neba. Má rodičov a veľa ďalších ľudí okolo, ktorí ho ovplyvnili a ktorí vám tiež o ňom môžu povedať veľa dôležitých vecí. Pýtajte sa. Vyhnete sa mnohým sklamaniam.

6. Začať sa učiť „jazyk lásky“ (a ospravedlnenia) toho druhého.

Psychológovia hovoria, že každý komunikujeme trocha inou rečou lásky. Chápeme ako prejav lásky niečo iné. Je to dané našou rodinou a povahou. Niekto dáva darčeky. Niekto prejavy nehy. Niekto je vo fyzických prejavoch skôr zdržanlivý a chápe ako prejav lásky sústredené počúvanie druhého. Ako vy druhému najčastejšie prejavujete náklonnosť? Ako druhý prejavuje lásku vám? Je tu nejaký prejav, ktorý vám chýba? To isté platí o ospravedlnení, aby ho ten druhý prijal.

7. Dobre sa naučiť prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR).

Ak beriete svoju vieru vážne, budete musieť riešiť aj otázku manželskej čistoty a zodpovedného rodičovstva. Aby ste sa vyhli zúfalým pokusom, ktoré nevyhnutne vedú k rôznym sklamaniam, je veľmi dobré naučiť sa PPR už v období zasnúbenia. Navyše vám to poskytuje príležitosť hovoriť veľmi otvorene, a pritom čisto a s úctou k intimite toho druhého o sexualite, plánovaní rodiny a vašich predstavách o rodičovstve.

 

 

DESATORO ZRELÉHO RODIČOVSTVA

 

Túžba po otcovskej a materinskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Dieťa hľadá hrejivú a srdečnú materinskú lásku a zároveň aj otvorenú, žičlivú a bezpečie dávajúcu otcovskú lásku.

Zrelé otcovstvo a materstvo sa má riadiť týmito "prikázaniami":

 1. Hľadaj Boha ako otca

Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného  Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! (Gen 1,28) Takto majú účasť na stvoriteľskej Božej moci. Život, ktorý sa zrodil, im nepatrí.

Patrí Bohu. Skúsenosť Boha ako Otca, ktorý miluje odvekou láskou svojho Syna, môže byť spoľahlivým základom ľudskej rodičovskej lásky: otcovskej aj materskej.

2. Usiľuj sa byť dobrým dieťaťom, aby si bol dobrým rodičom

Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. Inej cesty niet. Mnoho mužov a žien premárni šancu na zrelé otcovstvo a

matestvo, lebo sa nechajú viesť pýchou a nechcú prijať postoj poslušnosti voči svojim rodičom.  Odpúšťajúca láska voči rodičom je

potrebná najmä vtedy, ak postoj  rodičov deti zraňoval. Najprv je potrebné naučiť sa byť dobrým a verným synom alebo dcérou, aby bolo možné byť neskôr dobrým a

verným otcom či matkou. Vzťah dospelého syna / dcéry k vlastnému otcovi a matke sa musí spájať s hlbokou úctou: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom a nepohŕdaj

svojou matkou v jej starobe

(Kniha Prísloví, 23,22).

 3.áOpusti svojho otca a matku ako káže Biblia

"Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gen 2,24).

Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a matersva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod. Pre úplnú autonómiu voči rodičom je nevyhnutné oslobodenie od nich. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi. Oslobodenie sa od rodičov má za následok, že žena a muž môžu na jednej strane využívať plnosť darov, ktoré od nich dostali, a na druhej strane sa postupne vymaňovať zo stereotypov, ktorými bola poznačená celá ich výchova.

 4.Daruj deťom lásku v úplnej rodine

Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia. Veľmi dôležitou úlohou rodičov je teda najskôr vybudovať láskyplné manželstvo a potom úplnú a láskyplnú rodinu, v ktorej od samého počiatku existuje atmosféra zhody, rodičovskej lásky, pocitu bezpečia a vzájomnej starostlivosti.

5. Dôveruj svojim deťom

Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Otec, ktorý si uchováva dôveru v svojho syna napriek udalostiam, ktoré ich môžu rozdeliť proti sebe navzájom, či dokonca ich môžu rozhádať, si stále zasluhuje meno otec. (M. Legaut) Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba navzájom. Dôvera rodí dôveru. Dospievajúce deti neočakávajú od svojich rodičov, že budú vo všetkom bez chyby. Očakávajú od nich predovšetkým dôveru a vieru v ich možnosti, dobré plány a túžby.

6. Buď pre deti autoritou

Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Postojom zodpovednosti, obetavosti, starostlivosti a služby rodine budujú svoju autoritu. Dieťa potrebuje silnú podporu svojich rodičov a má na ňu plné právo. Nebude však dôverovať rodičom, ich radám a ponaučeniam, ak nebudú preň autoritou.
7. Miluj svoje dieťa nezištnou láskou
Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. V Božom zámere má byť dieťa plodom vzájomnej lásky svojich rodičov a zároveň nezištnej lásky k "novému bytiu", ktoré túži prísť na svet. Nezištná láska otca a matky je zrkadlom nezištnej lásky Boha Otca. Vďaka svojej láske sa rodičia pre dieťa stávajú ukazovateľom cesty k Bohu.
8. Uč deti bojovať
Osobitnou úlohou otca je naučiť deti "bojovať", v najlepšom zmysle tohto slova. Láska, z ktorej sa rodí radosť zo života, musí často tvrdo zápasiť. Predovšetkým to bude vnútorný zápas s vlastnou slabosťou: nestálosťou vôle, náchylnosťou k znechuteniu, sklonmi k úniku. Bude to tiež "vonkajší" zápas o miesto vo svete: úsilie o vydobytie si pozície v zamestnaní, zápas s nespravodlivým správaním sa druhých ľudí, s nečestnými súpermi. Tento zápas nie je "zápasom o svoje", ale je to zápolenie o dobrý a čestný život.
9. Vytváraj deťom ovzdušie slobody
Pravdivý vzťah rodičov k deťom sa môže nadviazať iba v atmosfére úplnej slobody. Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentujú jeho otec a matka. Sloboda a dôvera medzi dieťaťom a rodičmi vplýva na postupnú premenu vzťahu závislosti na vzájomné partnerstvo a priateľstvo. Rodičia nie sú pánmi svojho dieťaťa. Ani vtedy, keď je od nich úplne závislé. Rodič je len "starší brat/sestra vo viere" svojho dieťaťa. Pretože dieťa nie je majetkom svojich rodičov, nemôžu mať úplne v moci jeho slobodu. "Rodičovskú moc" možno vykonávať le s odvolaním sa na slobodu dieťaťa. V každom období života dieťaťa treba rešpektovať jeho slobodu v takej miere, ktorej je dieťa schopné.
10. Venuj deťom každý deň 
zo svojho času
Jedným z najdôležitejších darov,
aký rodičia môžu darovať svojim deťom, je venovať im každý deň zo svojho času. Od okamihu príchodu dieťaťa na svet si rodičovstvo

vyžaduje ČAS. Nedostatky vo vzťahu spôsobené nedostatkom času negatívne ovplyvňujú emocionálny, intelektuálny a

duchovný vývoj dieťaťa.

Nedostatok času otcov osobitne citlivo pociťujú synovia. Intenzita  pracovného nasadenia má za následok, že potreba rodičovského času pre deti sa stala jednou z

najnáročnejších tém vo výchove detí. Čas venovaný deťom sa nedá ničím nahradiť.

 

Úloha muža a ženy  v manželstve –

 základné princípy



   Desať pomôcok pre muža ,  a

m

jeho autoritu :

 


1. Muž má preukazovať uznanie

svojej manželke Žena potrebuje

počuť , ako ju manžel uznáva , kto

je , čo je ? Muž má poukazovať na

hodnotu svojej manželky a nie ju

znevažovať .

2. Muž má chváliť a povzbudzovať

svoju manželku. Muž by nemal byť

skúpy na pochvalu svojej manželky .

Pochvala a povzbudenie od manžela

je balzam na dušu pre manželku.

3. Muž má preukazovať manželke

nežnosť Nežnosť neznamená sex .

Koža je citlivejšia ako sluch, žena

potrebuje dotyky. Muži

nezanedbávajte nežnosť manželke,

buďte nežní k manželkám vždy a

všade,  žena to Potrebuje .

4. Muž má dávať svojej manželke

svoj čas Koho milujem , s tým rád

trávim čas . Venuj svojej manželke

svoj čas .

5. Muž má svojej žene pomáhať

Keď žena chodí zničená , muž má

na tom vinu . Muž sa ide v práci

zodrať a doma len oddychuje . Zle .

Tak to nemá byť .

6. Muž má byť k svojej manželke

starostlivý Žena je krehké stvorenie

a muž sa má starať o jej telesnú

stránku . (nezanedbávaj manželkine

potreby )

7. Muž sa má snažiť manželke

porozumieť Žena potrebuje

manželovo porozumenie . Muž musí

počúvať manželku srdcom . Žena

má zložitejšiu psychiku – potrebuje

počúvajúceho muža .

8. Muž má naplniť manželkine

sexuálne potreby Pozor . Nie

naplnenie svojich sexuálnych potrieb

ale ženiných . Kto ich má naplniť ak

nie manžel ? Žena chce prežívať ,

že je príťažlivá , chce to počuť ,

prežiť aj zacítiť . Ak chceš zažívať

požehnanie vo svojej rodine

nezabúdaj na to. Možno to je to ,čím

potrebuješ začať .

9. Muž má neustále ďakovať Bohu

za svoju ženu Žena má vedieť a

počuť o vďake svojho muža.

Nezabudni každý deň ďakovať za

svoju ženu , ktorú ti Boh dal .

10. Muž má priznávať svojej žene

rovnosť…Už niet žida ani Gréka ….

Žena nie je handra , nie je tvoja

slúžka .

Nezabudni , že Boh má s tvojím

manželstvom veľký a krásny plán ,

tak mu ho neprekaz .

Úloha muža a ženy v manželstve

– základné princípy


Kol 3 18-19

 



Plň si svoju úlohu aj keď si ju

 

 

druhá strana neplní – prinesie to

 

 

požehnanie do tvojho života

 

 

a manželstva .

    Päť zákazov pre vydatú ženu ,

 pokiaľ chce žiť v požehnanom

manželstve .

1. Žena má zakázané vadiť sa so

svojím mužom Hádky a zvady sú v

rozpore s podriadenosťou .

Hádky a zvady vyháňajú

muža z domu .



2. Žena má zakázané manipulovať

so svojím mužom (plačom , krikom,

vždy má posledné slovo )

3. Žena má zakázané sekírovať

svojho muža a zahrňať ho výčitkami.

4. Žena má zakázané znevažovať a

zhadzovať autoritu muža pred deťmi

a inými ľuďmi. Znevažovanie a

zosmiešňovanie muža prináša to ,

že muž si túto autoritu vydobíja

inými prostriedkami , napr. Násilím ,

znevažovanie žene vracia späť a

podobne .

5. Žena má zakázané vymeniť si

svoju úlohu s mužom Keď je žena

inteligentnejšia, zručnejšia a

múdrejšia ako muž – začína

preberať úlohu muža . Ak žena

dodržuje biblický princíp prináša to

požehnanie - pretože nikdy jej

nebude robiť problém byť

podriadená svojmu mužovi .

Žena nemá problém počúvať svojho

muža , pokiaľ cíti , že ju muž miluje .

Nezabudni , že Boh má s tvojím

manželstvom veľký a krásny plán ,

tak mu ho neprekaz .